Povrch
      Nemecko leží v strednej Európe pri Baltickom mori, medzi Poľskom a Franciou, na východe hraničí s Českou republikou, na juhu s Rakúskom a Švajčiarskom, na západe s Franciou, Luxemburskom, Belgiou, Holandskom a na severe s Dánskom. Členité severné pobrežie obmývajú vody Severného a Baltského mora.

Pri pobreží Baltského mora sú Východofriské a Severofriské ostrovy a vzdialenejší ostrov Helgoland. Pri Baltskom mori sa rozkladá rozsiahla Severonemecká nížina - nepatrne zvlnená rovina s nízkymi kopcami a plochými chrbátmi. Nížina k juhu mierne stúpa k severnému úpätiuí Stredonemeckej vysočiny a ku Krušným horám. Pre severonemeckú nížinu sú typické široké riečne údolia. Pri Baltskom pobreží sú aj piesočné presypy. Na západe začína Porýnskou bridličnou vrchovinou s rozsiahlymi náhornými plošinami, ktorou preteká v  údolí rieka Rýn. Pod touto vrchovinou sa na východ rozkladá Stredonemecká vysočina. Vysočina je porastená ihličnatými lesami. Na juhozápade pozdĺž francúzskych hraníc sa tiahne pohorie Čierny les s najvyššou horou Franský Jura, lemujúci severný breh Dunaja a tiahnucí sa až k českým hraniciam. Na juhu štátu je podhorie Alp a na rakúskych a švajčiarskych hraniciach najvyššie horské pásma Nemecka - západné Algavské Alpy s horskými lúkami a pastvinami a Severotyrolské Alpy s najvyššou horou Nemecka - Zugspitze. Najsevernejšou časťou severonemeckej nížiny je Maklenburská jazerná plošina, rozprestierajúca sa medzi riekou Labe a Odrou, s niekoľko stovkami jazier a jazierok. Pramenia tu niektoré menšie rieky tečúce do baltského mora. Táto plošina je neúrodná, piesčitá a štrkovitá, porastená väčšinou borovým lesom. Južná a hlavne juhozápadná časť Nemecka je vyplnená stredonemeckou vysočinou s pohorím Harz. Hlavnou časťou vysočiny je skupina saskodurynských pohorí, ku ktorým patrí Durýnsky les, ktorý spoločne s Franským lesom tvorí prechod ku Smrčinám a Halstrovským horám. Na východe na ne nadväzujú Krušné hory s najvyššou horou Fichtelberg. Ďalej na východ pokračuje labské pieskovcové pohorie, rozdelené hlbokým údolím, ktorým vyteká Labe z Českej republiky. Z Čiech na sever vychádza nevysoká žitavská a lužická vrchovina, zvoľna sa skláňajúca k severu. Všetky ostrovy - najväčší z nich je Rugen (Rujana) - sú odlúčenými časťami pevniny.

Vodstvo
      Vodstvo Nemecka patrí do povodia Severného, Baltského a Čierneho mora. Nemecku vojvodia dve veľké rieky : Rýn a Labe. Rýn tvorí miestami prirodzenú hranicu so Švajčiarskom a Franciou. Do mora sa vlieva na území Holandska. Patrí k najväčším riekam Európy a so svojimi hlavnými prítokmi Moselou (Mosel) a Mohanem (Main) tvoria dôležitú vodnú cestu. V deltách týchto riek sú úrodné údolia. Druhou veľkou riekou je Labe (Elbe) s celkovou dĺžkou 1122 km, ktorá pramení v českých Krkonošiach. Labe preteká Severonemeckou nížinou a pri Hamburgu sa vlieva do Severného mora. Prítoky na nemeckom území sú zľava Modla (Mudle) a Sala (Saale), zprava Černý Halstrov (Schwarze Elster) a Havola (Havel) s prítokom Sprévou (Spree). Južnou časťou štátu preteká Dunaj (Donau) s vodnatými prítokmi z Álp (Lech, Isar a Inn). Ďaľšou veľkou (prevažne hraničnou) riekou je Odra (Oder), ktorá ústi do Baltského mora na území Poľska. Z nemeckej strany nemá veľké prítoky. Rieky tečúce prevažne v rovine majú priaznivé podmienky pre plavbu a sú prepojené sústavou prieplavov. V Nemecku je veľa malebných jazier, najmä v Maklenburskej jazernej plošine a v okolí Berlína. Sú väčšinou plytké s nízkymi alebo trávnatými a zalesnenými brehmi a využívajú sa k rekreácii.

Klíma
      Nemecko leží v oblasti v západoeurópskeho mierneho a vlhkého podnebia s prejavujúcimi sa vplyvmi kontinentálneho podnebia následkom väčšej vzdialenosti východných častí od oceánu. Jar je krátka, leto teplé, pri pobreží je v lete relatívne chladnejšie než vo vnútrozemí. Zima je dlhá s častými vetrami. Je tu dostatok zrážok (okrem oblasti medzi Lipskom a Magdeburgom), sneh padá hlavne na východe a juhu štátu.

Rastlinstvo a živočíšstvo
      Lesy zaujímajú štvrtinu celkovej plochy. Sú tu zdarom vysadzované aj na piesčitých pôdach. Na západe prevládajú lesy zmiešané, na východe ihličnaté, hlavne borové, z listnatých stromov je hojný buk a dub. Pri tokoch riek sú plochy lúk a pastvín. Na vegetáciu chudobné sú vresovištia a rašeliništia v Severonemeckej nížine. Z pôvodného živočíšstva sa zachovali len v rezerváciách zubor, medveď , rys a vlk, voľne žije lovná zver - zajaci, králici , vysoká zver atď.

Nerastné zdroje
      Výskyt úžitkových nerastov je zameraný jedným smerom a náleziská sú veľmi intenzívne využívané. Sú tu mohutné ložiská kamenného uhlia (Porúrie a Sarsko - najväčšie zásoby v západnej Európe) a hnedého uhlia (Durinsko), sarský revír ťaží najviac hnedého uhlia na svete. Menšie ložiská sú aj inde. Ďalej má Nemecko zásoby draselných solí ( v okolí Stassfurtu a Helberstadtu); tunajšia ťažba je základom priemyslu, hlavne výroby draselných hnojív. Ďalej sú tu zásoby medenej rudy (Mansfeld), uránu (podhorieí Krušných hôr), ropa (Hannover), v menšej miere sa vyskytujú rudy olova, zinku a striebra. Železná ruda sa dováža. Blízko Mišne sa ťaží kaolin - základ pre výrobu porcelánu. Vyskytuje sa tu dostatočné množstvo stavebného kameňa, tehlárskych hlín, na ostrove Rujáne sú ložiská kriedy. Rašelina sa ťaží v severonemeckej nížine.